Keby mal poruke topánku, tak pripomína slávne neslávny prejav nebohého generálneho tajomníka ÚV KSSZ Nikitu Chruščova na zasadnutí OSN. Ruský prezident Vladimir Putin nechal tento víkend v Mníchove väčšinu z 250 delegátov zo štyroch desiatok krajín na pol hodinu v nemom úžase. Pri prejave, ktorý sa trochu vymkol z rúk aj jemu.
Nevedno, či ho k tomu vyprovokovala jeho predrečníčka Angela Merkelová, ktorá sa pokúšala o vtip na ruskú adresu: "Sú oblasti medzi nami a Ruskom, kde je takmer nemožné sa dohodnúť, ale tvrdiť, že by sme mohli existovať jeden bez druhého, je lož. Je to ťažké povedať, najmä, keď sedíte oproti prezidentovi Putinovi," usmiala sa smerom k nemu a zachytila jeho meravý pohľad na svojej topánke...
Na mníchovskú reč sa zrejme pripravoval dlhšie. Zámerom určite nebolo vystúpiť proti všetkým. V prejave, napríklad, ani raz nepadlo zlé slovo na EÚ. Terčom sa stala len hegemonistická politika USA, ich snaha presadzovať svoje pravidlá cez NATO a rozširovať svoj vplyv na východ.
Putin mal pritom v mnohom pravdu. Najmä, pokiaľ ide o časté obchádzanie medzinárodného práva pri riešení konfliktov, o bezdôvodné miešanie sa do záležitostí iných krajín, o obavy z bezuzdného zbrojenia, o nerovnováhu vo svete, a mal pravdu aj v tom, že počet konfliktov a civilných obetí v posledných rokoch neklesá, ale, naopak, stúpa. A terorizmus sa stáva citeľnejším aj tam, kde nebol. Z tohto hľadiska mohol dokonca spôsobiť rozkol v NATO. Mníchov bol na to ako stvorený, veď mnohí členovia nesúhlasia s požiadavkou USA na posilnenie prítomnosti aliancie v Afganistane.
Faktom je, že jeho rétorika v štýle "učia nás demokraciu, hoci sami sa majú učiť" pripomínala zatrpknutého politika. Nešlo však o kriesenie studenej vojny, ako sa obáva šéf Pentagonu Robert Gates. Ochladzovanie vzťahov badať už sedem rokov. Odkedy sa začal Afganistan aj Irak riešiť v mene boja proti terorizmu prvoplánovo a požehnanie, OSN sa hľadala až následne.
Možno Putina vyprovokoval k agresívnosti Gates. Tým, kam Rusko priradil. On v predvečer konferencie pustil do éteru, že USA potrebujú posilnenie vojenskej obrany, pretože "nevieme, čo sa môže stať na takých miestach, ako je Rusko, Čína, Severná Kórea, Irán..."
Niet pochýb, že Rusko je proti rozmiestneniu protiraketového dáždnika. Nielen preto, že v máji 1990 vtedajší šéf NATO Moskvu ubezpečil, že "samotný fakt, že sme pripravení nerozmiestňovať naše vojská za hranice Nemecka, dáva Sovietskemu zväzu dostatočne tvrdé garancie bezpečnosti".
Takže, Kremeľ neverí, že cieľom je obrana krajín NATO pred raketami z Iránu. Čo je pravda. Teherán má rakety s doletom 1 700 kilometrov. Nový radarový systém a raketová základňa však podľa ruského vojenského experta Machmuda Garajeva umožní pohodlne zostreľovať ruské interkontinentálne balistické rakety ihneď po štarte.
Po druhé, požiadavka Moskvy, aby USA podpísali dvojstrannú dohodu, že nebudú mať proti sebe namierené zbrane, vyzerá ako prežitok studenej vojny. No Rusko stráca dych, aby rovnocenne zápasilo s USA, teda aj s NATO. Aj preto chcel Putin v nedeľu od Gatesa odpoveď, či USA splnia záväzok a do konca roku 2012 znížia počet jadrových hlavíc.
Napokon, Putin mal aj ďalší dôvod, prečo sa uchýlil k tomuto tónu. Rusko je energetickou mocnosťou. V minulom roku "predsedalo" stretnutiu klubu G8. Napriek tomu svetovú politiku neurčuje, zostáva druhoradým partnerom NATO, EÚ a aj G8. Práve v Mníchove to ohraničili americkí predstavitelia - Rusko potrebujeme v boji proti terorizmu a šíreniu zbraní hromadného ničenia.
Putin nepovedal v Mníchove nič iné, čo už nespomenul predtým. Len zvolil iný tón. Ak bol prejav určený pre ruské publikum, splnil účel. Ak mal upozorniť na to, že sa Rusko nebude dívať na rozmiestňovanie figúrok na šachovnici svetovej politiky zavretými očami, mníchovské "zviditeľnenie sa" tomu veľmi nenapomohlo. Ak Putin chcel vrátiť USA protiúder za kritiku, podarilo sa mu to. Dokonca jeho mníchovská reč bola v určitom smere historickou. Spojil Európu a USA a, ironicky povedané, urobil to, čo po ňom od nástupu do Kremľa Západ chcel - hovoriť otvorene a zrozumiteľne.
Slávka Boldocká, spolupracovníčka HN