Nacistické Nemecko
obdobie, kedy v Nemecku vládol národný socializmus (1933 – 1945) / From Wikipedia, the free encyclopedia
Nacistické Nemecko (iné názvy: Tretia ríša (nem. Drittes Reich), Ríša, reich, Reich, rajch, od anšlusu Rakúska - a od 26. júna 1943 aj polooficiálne - Veľkonemecká ríša; oficiálny názov štátu znel po celý čas Nemecká ríša) je obdobie dejín Nemecka, v ktorom v Nemecku vládol národný socializmus (nacizmus), teda obdobie od začiatku roka 1933 do konca 2. svetovej vojny 8. mája 1945. O názve Tretia ríša ako takom pozri článok Tretia ríša (propagandistický pojem), ktorý mal názvom pripomínať Svätú ríšu rímsku, ktorá existovala do roku 1806.
Nemecká ríša Deutsches Reich
| |||||||||||||||
Hymna: Das Lied der DeutschenHorst-Wessel-Lied | |||||||||||||||
Motto: Ein Volk, ein Reich, ein Führer (Jeden národ, jedna ríša, jeden vodca) | |||||||||||||||
Geografia
| |||||||||||||||
Rozloha |
696 265 km² (1941) | ||||||||||||||
Obyvateľstvo | |||||||||||||||
Počet obyvateľov |
90 030 775 (1941) | ||||||||||||||
Národnostné zloženie |
|||||||||||||||
Štátny útvar | |||||||||||||||
Ríšska marka | |||||||||||||||
Vznik |
|||||||||||||||
Zánik |
8. máj 1945 (bezpodmienečná kapitulácia podpísaná Wilhelmom Keitelom a Hansom von Freiburgom – de facto zánik Nemeckej ríše) 23. máj 1945 (rozpustenie a zatknutie Flensburgskej vlády – de iure zánik Nemeckej ríše) | ||||||||||||||
|
Adolf Hitler sa 30. januára 1933 dostal legálne k moci, keď bol dosadený do funkcie ríšskeho kancelára prezidentom vtedajšieho Nemecka Paulom von Hindenburgom. Na začiatku svojej vlády predsedal koaličnému kabinetu, ale pomerne skoro sa mu podarilo od vlády odstaviť tých členov kabinetu, ktorí neboli členmi nacistickej strany. Po uchopení moci sa podarilo nacistickému režimu opäť postaviť ekonomiku na nohy a ukončiť vysokú nezamestnanosť aj pomocou masových investícií do zbrojenia. Návrat ekonomickej prosperity viedol k nárastu popularity režimu medzi nemeckým obyvateľstvom, čo sa prejavilo oddanosťou Nemcov svojej vláde.
Opozícia z radov liberálov, socialistov a komunistov však bola tvrdo potláčaná tajnou štátnou políciou Gestapo pod patronátom Heinricha Himmlera. Nacistická strana postupne ovládla súdy, miestne vlády a všetky občianske organizácie okrem protestantských a katolíckych.[1] Verejnú mienku v Ríši utváralo ministerstvo propagandy vedené Jozefom Goebbelsom, ktorý na to využíval masmédiá, film a Hitlerove prejavy. Štátny aparát sa snažil vykresliť Hitlera ako vodcu nemeckého ľudu (Führer), ktorý nakoniec mal v rukách takú výkonnú moc akú si želal.
Na začiatku existencie nacistického Nemecka zaujal Hitler zahraničnú politiku zastrašovania a vydierania, keď vznášal zdanlivo odôvodnené požiadavky na svojich susedov, ktorým sa v prípade ich nesplnenia vyhrážal vojnou. Keď sa ho pokúsili jeho protivníci upokojiť ústupkami, prijal ich a zameral sa zas na ďalšiu oblasť. Týmto postupom sa mu podarilo získať značné územie bez toho, aby to viedlo k vojne ako v prípade Mníchovskej dohody a postúpenia českého pohraničia Nemecku v roku 1938. Agresívna politika Nemecka viedla k tomu, že Nemecko vypovedalo Versaillskú zmluvu a od roku 1935 sa začalo znovu vyzbrojovať. V tom istom roku pripojilo k Nemecku späť Sársko, o rok neskôr Porýnie.
Od vypuknutia občianskej vojny v Španielsku v lete 1936 vojensky podporovalo generála Franca, ktorý sa v priebehu vojny stal hlavným vodcom španielskych nacionalistov (frankistov). Na strane frankistov bolo aj fašistické Taliansko a na strane republikánov od októbra 1936 ZSSR a Mexiko. Na jeseň 1936 vytvorilo spojenectvo s fašistickým Talianskom pod vládou Benita Mussoliniho a s Japonskom nazvané Os Berlín-Rím-Tokio. V roku 1938 anketovalo Rakúsko a obsadilo po mníchovskej dohode (platnej od 29. septembra 1938) Sudety a po rozbití ČSR neskôr aj zvyšok Česka. Neustále rastúce územné nároky vyvrcholili 1. septembra 1939 inváziou do Poľska, načo Francúzsko a Spojené kráľovstvo vyhlásili nacistickému Nemecku vojnu, čím oficiálne začala druhá svetová vojna.[2][3]
Počas vojny sa nacistickému Nemecku podarilo obsadiť veľkú časť Európy od Francúzska až takmer po Moskvu vo vtedajšom Sovietskom zväze, ďalej od Nórska na severe až po rozsiahle púštne oblasti v severnej Afrike na juhu. Na väčšine okupovaných území sa nacisti pokúsili zaviesť „nový nacionálno-socialistický poriadok“. Povinnosti predstaviteľov štátu vyplývajúce zo všeobecných právnym zásad boli nahradené osobnou zodpovednosťou, ktorá potvrdená „prísahou vodcovi“. Národný antisemitizmus a rasizmus boli ústrednými zložkami nacistickej ideológie. Začalo dochádzať k masovým perzekúciám nenemeckého obyvateľstva, vyvražďovaniu a plánovanej genocíde Slovanov, Rómov a Židov (holokaust- šoa). Počas obdobia existencie nacistického Nemecka (12 rokov) zomreli milióny ľudí. V priebehu vojny sa však začala situácia na fronte obracať v neprospech Nemecka, čo v konečnom dôsledku viedlo k jeho porážke. Adolf Hitler spáchal 30. apríla 1945 krátko pred obsadením jeho veliteľského bunkra samovraždu. Druhá svetová vojna v Európe skončila 8. mája 1945 bezpodmienečnou kapituláciou Nemecka Sovietskemu zväzu a západným Spojencom. V roku 1939 mala Nemecká ríša 364 097 km2 a asi 79,5 milióna obyvateľov. Počas vojny sa obsadzovaním okolitých krajín jej územie rozšírilo na 553 625 km2 a počet obyvateľov zvýšil na 116 miliónov. Pracovnú silu krajiny na začiatku vojny tvorilo 24,5 milióna ľudí[4]. V septembri 1944 to bolo 28,4 milióna Nemcov a ďalších 7,1 až 7,5 milióna ľudí zo zahraničia[5] (5,3 nútene pracujúcich civilistov a 1,8 milióna vojnových zajatcov).