Typológia starogréckej keramiky

Tento článok spĺňa podľa redaktorov slovenskej Wikipédie kritériá na dobrý článok.
z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Grécka keramika z neskoro-geometrického obdobia, Archeologické múzeum Kerameikos (Atény)
Grécka keramická hračka z obdobia 950900 pred Kr., Archeologické múzeum Kerameikos (Atény)
Keramická „taška“ z obdobia 1700 – 1500 pred Kr., Archeologické múzeum Herakleion
Keramika „dievča na hojdačke“ z obdobia 1450 – 1300 pred Kr., Archeologické múzeum Herakleion

V starovekom Grécku sa z keramiky (z pálenej hliny či terakoty) vyrábalo veľké množstvo nádob rozličných tvarov a funkcií, ktoré sa často prekrývali.[1] Nevyrábali sa len nádoby, ako sú džbány a nádoby na pitie a jedlo, ale i také predmety, ako veľké kade, pece, sarkofágy, kanvice, vedrá, panvice, mažiare na drvenie, kozmetické skrinky, hračky, sochy, sošky, architektonické ozdoby, lampy a dekoratívne predmety (či nádoby). Keramické výrobky sa používali tiež pri obchodovaní, v remeslách a verejnom živote, napríklad ako hlasovacie urny, vodné hodiny, odmerky na tekutiny či sypké látky. Keramické nádoby, napr. čiernofigúrové panathenajské amfory sa dávali ako ceny pre víťazov na hrách. O nevšednom keramickom tovare s umeleckým zdobením sa toho vie viac, lebo sa často zachoval v hrobkách relatívne nepoškodený. Menej vedomostí je o obyčajných každodenných predmetoch, napríklad používaných v kuchyni, aj keď boli vo všetkých obdobiach zrejme bežnejšie.[1]

Vo vývinovej línii (chronologicky) sa výzdoba starogréckej keramiky rozlišuje na geometrickú, orientalizujúcu, čiernofigúrovú, červenofigúrovú, s bielym pozadím a neskorú.[2] Grécke keramické nádoby svojou štýlovou rozmanitosťou a rozšírením po celom gréckom svete (a jeho okolí) spôsobili bádateľom nemálo starostí. Tvar (typ) nádoby sa ale niekedy dal určiť pomerne jednoducho, občas bol nejaký antický termín použitý na základe dohody.[3] Avšak o známych názvoch niektorých tvarov nádob, väčšinou tu ide atickú okrasnú keramiku, sa už dnes vie, že sú nesprávne (niekedy sa totiž vyrábali aj novinky typov váz, podľa požiadavok užívateľa). Rovnaký tvar mohla mať i celkom prostá nádoba i nádoba krásne zdobená. Najbežnejším zdobeným typom nádob boli poháre. Niektoré tvary nádob sa vyrábali aj z iných materiálov, napríklad z kameňa či kovu.[1]

Názvy tvarov[upraviť | upraviť zdroj]

Tvar keramiky Využitie Nákres Obrázok Poznámky
Alabastron
(Ἀλάβαστρον)
Keramická nádoba na olej či vonné látky[1] Atický alabastron, cca 470 pred Kr. Amazonka v nohaviciach so štítom, British Museum
Amfora
(Ἀμφορέας)
Nádoba na prepravu vína, oleja a sypkých látok[1] Červenofigúrová amfora, 520 až 510 pred Kr., Herakles a Aténa, Staatliche Antikensammlungen
Amforiskos
(Ἀμφορισκος)
Malá nádoba na parfumovaný olej[1] Červenofigúrový amforiskos, mladý muž sedí so ženou, cca 425 – 400 pred Kr., Musée du Louvre
Amis
(Ἀμίς)
Prenosný nočník v tvare džbánu so širokým hrdlom.[1] Detský keramický nočník, cca 6. stor. pred Kr., Múzeum Agory v Aténach
Aryballos
(Ἀρύβαλλος)
Malá nádoba (či fľaša) na olej s úzkym hrdlom, používali ju atléti[4] Aryballos, Pegas, okolo 580 pred Kr. Staatliche Antikensammlungen
Askos
(Ἀσκός)
Nádoba slúžila k uchovávaniu vonných olejov, k nalievaniu tenkým pramienkom bolo prispôsobené jej hrdlo[4] Červenofigúrový askos, cca 330 pred Kr., Národné archeologické múzeum (Madrid)
Bolsal Názov (vytvorený od názvov Bologna a Soloniké) pre široký plytký pohár s kolmými stenami a dvomi vodorovnými uchami, ktorý je kópiou kovového originálu.[4] Bolsal, 4. stor. pred Kr., Múzeum Albacete
Dinos
(Δινος)
Nádoba na zmiešanie vody s vínom[4] Dinos, cca 625 – 600 pred Kr.
Epichysis
(Επίχυσις)
Nádoba na drahé kvapaliny, napr. oleje alebo vonné látky[4] Epichysis, 325 – 300 pred Kr.
Epinétron
(Επίνητρον)
Atická ženská nádoba používaná pri tkaní[5] Epinétron, cca 450 pred Kr.
Eschara
(Εσχάρα)
Kuchynská nádoba[6] Eschara, cca 375 – 325 pred Kr.
Exaleiptron
(Εξάλειπτρον)
Nádoba sa používala na parfumované tekutiny v ženských spálňach[4] Atický čiernofigúrový trojnohý exaleiptron, cca 580 – 570 pred Kr.
Fialé
(Φιάλη)
Plochá miska na obety (libácie) vzácnej tekutiny, oleja alebo vína k pocte bohov[4] Fialé, cca 600 pred Kr.
Formiskos
(Φορμίσκος)
Považovaný je za rituálny vodný či olejový postrekovač, iní vedci ho považujú za rituálnu hrkálku[7] Formiskos z helenistického obdobia.
Guttus
(Γούτος)
Malá nádoba používaná na olej[8] Guttus, klasický typ Gutos, cca 420 – 370 pred Kr.
Hydria
(ὑδρία)
Veľký džbán na vodu.[8] Hydria, 550 – 500 pred Kr.
Chous
(Χους)
Baňatý džbán chous sa používal pri slávnosti Anthestérií, malé choes sa dávali deťom[8] Chous, cca 475 – 450 pred Kr.
Chytra
(Χύτρα)
Hrniec na varenie[8] Chytra, cca 6. až 4 stor. pred Kr.
Kados
(Κάδος)
Nádoba na uchovávanie tekutín. Mala široký otvor a dve vertikálne uchá.[8]
Kakkabé
(Κακκάβη)
Hlboký hrniec na varenie so širokým guľovitým telom.[9]
Kalathos
(Κάλαθος)
Doslovne košík, napríklad na vlnu[8] Kalathos, cca 2. polovica 10. stor. pred Kr.
Kalpis
(Κάλπις)
Druh ozdobnej hydrie[8] Kalpis, 460 – 450 pred Kr.
Kantharos
(Κάνθαρος)
Hlboká čaša na pitie[8] Kantharos, cca 350 – 340 pred Kr.
Kernos
(Κέρνος)
Zložená váza, do ktorej sa dávali obetné dary bohom[8] Kernos, cca 2000 pred Kr.
Klibanos
(Κλίβανος)
Bola to nádoba v tvare vaničky s vekom, v ktorej sa piekol chlieb. Spodok bol širší ako vrch. Malé otvory vo forme zaručovali, že teplo mohlo lepšie ovplyvniť kvalitu cesta. Tieto nádoby sú známe len zo starovekých spisov (uvádza ich aj Biblia).[10] Klibanos, cca 5. stor. pred Kr., Múzeum starovekej Agory v Aténach.
Kóthón
(Κώθων)
Označenie používané pre rôzne tvary keramických nádob, napr. (nesprávne) pre exaleiptron, a tiež pre nádobu na pitie s jedným uchom, ktorý používali vojaci a cestujúci.[8] Korintský kóthón, cca 550 – 500 pred Kr.
Kotylé
(Κοτύλη)
Alternatívny názov pre skyfos. [8] Kotylé, 5. stor. pred Kr.
Kratér
(Κρατήρ)
Nádoba sa používala hlavne na miešanie vína s vodou.[8] Volutový kratér Kalichový kratér, achájsky hrdina Aias zabíja trójskeho väzňa. Červenofigúrový kratér z konca 4. storočia pred Kr.
Kyathos
(Κύαθος)
Používal sa ako naberačka alebo ako šálka[8] Atický čiernofigúrový kyathos, cca 550 – 540 pred Kr.
Kylix
(κύλιξ)
Bol to najpoužívanejší druh čaše na pitie[8] Chalkidský kylix Atický červenofigúrový kylix, cca 510 – 500 pred Kr.
Lagynos
(λάγυνος)[8]
Džbán so splošteným baňatým telom, dlhým úzkym hrdlom a dlhým zvislým uchom.[8] Lagynos z Kyrenaiky, cca 150 – 100 pred Kr.
Lakaina
(λάκαινα)
Hlboká čaša na pitie s dvomi vodorovnými uchami pri dne nádoby[8] Lakónska lakaina, 6. stor. pred Kr., Metropolitan Museum of Art
Lebes
(λέβης)
Hlboká misa s oblým dnom, ktorá nemala ucho a bola umiestnená na stojane.[8] Lebes, 7. stor. pred Kr.
Lebes gamikos
(Λέβης γαμικός)
Rovnaká nádoba ako lebes, mala veko, a stála na stojane alebo podstavci. Používala sa pri svadobnom kúpeli. [8] Lebes gamikos, cca 560 – 550 pred Kr.
Lekané
(Λεκάνη)
Miska na mytie rúk, používala sa pri stolovaní[8] Lekané, cca 330 pred Kr.
Lekanis
(λεκανις)
Plytká misa s pokrievkou a s dvomi vodorovnými uchami.[8] Atický červenofigúrový lekanis, cca 370 – 360 pred Kr.
Lékythos
(Λήκυθος)
Používal sa ako obetný dar (pri hroboch a vo svätyniach)[8] Atický čiernofigúrový lékythos, achájsky hrdina Achilles vláči Hektorovo mŕtve telo okolo hradieb Tróje, cca 490 pred Kr.
Lopas
(Λοπάς)
Plytká panvica alebo tanier na varenie.[8] Lopas, prelom 7. a 6. stor. pred Kr.
Lutérion alebo Loutérion
(Λουτήριον)
Nádoba na mytie a kúpanie.[8] Atický čiernofigúrový lutérion, cca 600 – 575 pred Kr.
Lutroforos alebo Loutroforos
(Λουτροφόρος)
Rituálna nádoba, používala sa pri svadbách a pohreboch slobodných ľudí.[11] Lutroforos, cca 330 pred Kr.
Lydion
(Λύδιον)
Tvar tejto nádoby má zrejme egyptský pôvod, používali ju hlavne v Lýdii (podľa názvu).[12] Iónsky lydion, cca 6. stor. pred Kr.
Mastos
(Μαστός)
Čaša v tvare ženského prsníka, používala sa ako pohár na pitie pri sympóziách.[11] Mastos, cca 520 pred Kr.
Nestoris
(Νεστορίς)
Nádoba podobná amfore, pochádza z južnej Itálie.[11] Lukánsky červenofigúrový nestoris, žena drží v ruke fialé, cca 360 – 350 pred Kr.
Oinochoé
(Οινοχόη)
Kanvica na víno rôznych tvarov, ponárala sa do kratéra a odoberalo sa z nej potrebné množstvo vína.[8] Oinochoé, cca 625 – 600 pred Kr.
Olpé
(ὄλπη)
Nádobka na olej.[11] Olpé, cca 540 pred Kr.
Óon
(ὠόν)
Nádoba v tvare vajca, používali ju pri pohreboch.[13] Óon, 5. stor. pred Kr.
Peliké
(Πελίκη)
Druh amfory, jej použitie je neisté, ale mohlo sa v nej skladovať víno, olej či voda.[11] Peliké, cca 480 – 470 pred Kr.
Perirrhantérion
(περιρραντήριον)
Vyvýšená okrúhla plytká nádoba s vodou slúžiaca k rituálnej očiste, obvykle bola vyrobená z kameňa len zredka z pálenej hliny.[14] Archaický perirrhantérion z Poseidónovej svätyne (kópia), cca 7. stor. pred Kr.
Pinax
(πίναξ)
Výraz sa používa pre hlinené obdĺžnikové dosky zdobené maľbou, ale aj pre tanier okrúhleho tvaru[11] Atický čiernofigúrový pinax, scéna trúchliacich pri pohrebe, cca 560 – 550 pred Kr.
Pithos
(Πίθος)
Objemná a vysoká nádoba na skladovanie, používala sa aj pri pohreboch[11] Pithos, Knóssos, cca 1500 pred Kr.
Plémochoé
(Πλημοχόη)
Nádoba na uloženie cenných kvapalín, ako sú parfumované oleje a masti. Niektorí znalci tvrdia, že táto nádoba je form[12] Plémochoé, cca 550 – 525 pred Kr.
Podaniptér
(ποδανιπτήρ)
trojnohá nádoba (umývadlo) na umývanie nôh[12] Polychrómový mramorový podaniptér, 4. stor. pred Kr.
Psyktér
(Ψυκτήρ)
Nádoba sa vložila do kratéra, aby sa v nej chladilo víno[11] Psyktér, cca 525 – 500 pred Kr.
Pyxis
(Πυξίς)
Schránka na kozmetiku, šperky alebo vlnu. [11] Atický červenofigúrový pyxis, cca 470 – 460 pred Kr.
Rhyton
(ῥυτόν)
Nádoba na pitie s jedným uchom, horná časť sa zhotovila hrnčiarskom kruhu a spodná časť vo forme.[11] Atický červenofigúrový rhyton s baraňou hlavou, cca 470 – 460 pred Kr.
Situla nádoba na vodu alebo víno[15] Lentini situla Červenofigúrová situla z Apúlie, cca 350 pred Kr.
Skafion
(σκάφιον)
Prenosný nočník pre ženy, misa v tvare člna.[16] Atický červenofigúrový kalpis, maľba znázorňuje močiacu ženu (zrejme nad skafionom), cca 500 pred Kr.
Skyfos
(Σκύφος)
Hlbšia čaša na pitie s podstavcom alebo bez neho, používal sa hlavne pri sympóziách.[11] Skyfos, cca 430 – 420 pred Kr.
Stamnos
(Στάμνος)
Nádoba podobná amfore, mala dve malé horizontálne uchá, baňaté telo a krátke hrdlo s vekom[17] Atický červenofigúrový stamnos, cca 480 – 470 pred Kr.
Téganon
(Τήγανον)
Kuchynská nádoba na varenie a smaženie.[18][19]
Thymiatérion
(θυμιατήριον)
Malá miska niekedy s vysokou nôžkou a s deravým vekom, používaná k zadymeniu domov, hrobiek a svätýň kadidlom [17] Thymiatérion, cca 350 – 325 pred Kr.
Tripus alebo Tripous
(Τρίπους)
Keramická trojnožka, používala sa napr. v kuchyni, v chrámoch, dávali ho ako cenu víťazom hier[20] Tripus, cca 850 pred Kr.

Typy a varianty[upraviť | upraviť zdroj]

Alabastron[upraviť | upraviť zdroj]

Približne od roku 1400 pred Kr. sa grécka keramika (neskoroheladská) už vyrábala v masovom merítku a vyvážala sa do celého Stredomoria. Mala jemnú štruktúru, riedku dekoráciu a normované tvary, medzi ktoré už patril aj alabastron (cibuľovitého tvaru).[21] Neskoršími typmi bol alabastron korintský (objavil sa okolo roku 700 pred Kr. v štýle orientalizujúcom) a atický.[22]

Typy alabastronu[upraviť | upraviť zdroj]

Amfora (typy)[upraviť | upraviť zdroj]

Amfora – vysoká nádoba s úzkym hrdlom a dvoma horizontálnymi protiľahlými uchami, skladovanie kvapalín a sypkých látok (napr. zrna) je známa v dvoch hlavných typoch, baňatej a amfory so zúženým krkom. Niektorí znalci k amforám zaraďujú aj peliké.[23]

Baňatá amfora[upraviť | upraviť zdroj]

Objavuje sa okolo roku 700 pred Kr. Podľa tvarov sa delí na: Typ A (okolo roku 550 pred Kr.), Typ B a Typ C. Niektorí znalci do tejto kategórie zaraďujú aj amforu Peliké, prevláda však názor, že je to samostatná forma.[24]

Amfora so zúženým krkom[upraviť | upraviť zdroj]

Amfora so zúženým krkom, objavuje sa približne v 10. stor. pred Kr.[25]

Amfora konská hlava[upraviť | upraviť zdroj]

Existuje viac ako 100 takýchto amfor maľovaných rôznymi umelcami. Tieto amfory mali veľmi špecifickú funkciu, ktorá ešte nebola objasnená (možno ich dávali do hrobiek a hrobov).[26]

Peliké[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa väčšiny znalcov je to samostatná forma amfory. Objavuje sa na konci 6. stor. pred Kr.[24]

Iné tvary a typy[upraviť | upraviť zdroj]

Pithos[upraviť | upraviť zdroj]

Samostatná forma amfory. Objavuje sa už 15. stor. pred Kr.[24]

Niektorí znalci medzi amfory zaraďujú aj Loutroforos (radí sa medzi Hydrie) a Amforiskos považovaný za nezávislý tvar vázy.

Aryballos[upraviť | upraviť zdroj]

Baňatý a špicatý aryballos[upraviť | upraviť zdroj]

Existujú dva základne druhy (tvary) aryballosu, a to baňatý (guľatý) a špicatý.[27]

Figurálny aryballos[upraviť | upraviť zdroj]

Inou formou je figurálny aryballos, ktorý znázorňuje jednotlivé časti tela, ako sú nohy alebo ruky, až po zvieratá. Ďalší typ figurálneho aryballosu znázorňuje ľudskú hlavu.[28]

Askos[upraviť | upraviť zdroj]

Obyčajný, dubletný askos[upraviť | upraviť zdroj]

Askos, malá keramická nádoba na nalievanie malých množstiev kvapalín (hlavne oleja), mal dva typy, a to s otvorom (hrdlom) na jednom alebo na oboch koncoch.[chýba zdroj]

Figurálny askos[upraviť | upraviť zdroj]

Exaleiptron[upraviť | upraviť zdroj]

Obyčajný a trojnohý exaleiptron[upraviť | upraviť zdroj]

Existujú dva základne druhy (tvary) exaleiptronu, a to obyčajný a trojnohý.[29]

Hydria[upraviť | upraviť zdroj]

Shoulder hydria[upraviť | upraviť zdroj]

V polovici 6. storočia pred Kr. sa objavuje typ hydrie s ostrými ramenami.[30]

Kalpis[upraviť | upraviť zdroj]

Lutroforos[upraviť | upraviť zdroj]

Niektorí znalci ho považujú za samostatnú formu vázy alebo ho zaraďujú medzi amfory.[31]

Chytra[upraviť | upraviť zdroj]

Chytra patrila do tzv. bežnej starogréckej kuchynskej keramiky, ktorá musela mať vlastnosti vynikajúcej tepelnej odolnosti. Z archeologických nálezov (z prevažne fragmentárnych nálezov) z rôznych oblastí Grécka je zjavné, že chytra bola vyrobená v rôznych formách z ílov, vo všeobecnosti hnedých až červených, niekedy sivých až hnedo-šedých (v miestnych variantoch, špecifických pre miesto výroby). Je možné, že každé grécke mesto malo svoju vlastnú produkciu. Podľa najrozšírenejších tvarov sa delí na šesť typov (1a, 1a1, 1b, 1c, 1d, 1e).[9]

Typy[upraviť | upraviť zdroj]

Kakkabé[upraviť | upraviť zdroj]

Kakkabé je forma starogréckej kuchynskej nádoby, ktorú francúzsky archeológ Michel Bats rozdelil podľa najrozšírenejších tvarov na päť typov (a, b, c1, c2, d).[9]

Typy[upraviť | upraviť zdroj]

Kantharos[upraviť | upraviť zdroj]

Kantharos bol v starovekom Grécku jeden z najstarších typov nádob na pitie. Podľa najrozšírenejších tvarov sa delí na štyri typy (A, B, C, a D).[32][33][34] Ďalšími formami sú figurálne kantharoi, ktoré zobrazujú zvieratá, ľudskú hlavu[34][35] alebo ľudské tváre (tzv. janiform kantharos)[36]

Typy a tvary kantharoi[upraviť | upraviť zdroj]

Kratér[upraviť | upraviť zdroj]

Poznáme štyri hlavné typy kratérov: kalichový, stĺpikový, volutový a zvoncový.[37]

Kalichový kratér[upraviť | upraviť zdroj]

Stĺpikový kratér[upraviť | upraviť zdroj]

Volutový kratér[upraviť | upraviť zdroj]

Zvoncový kratér[upraviť | upraviť zdroj]

Iné tvary a typy[upraviť | upraviť zdroj]

Kylix[upraviť | upraviť zdroj]

Kylix – plytká, kalichovite roztvorená čaša na pitie. Z pôvodného miskovitého tvaru sa v 2. polovici 6. stor. Kr. vyvinul v Aténach tvar na nôžke s dvoma horizontálnymi protiľahlými uchami (sú známe aj iné tvary).[38] Podľa tvarov a typov ho rozdeľujeme na: atickú s očami typu A, atickú B, C, na sianskú typu A, B, gordionskú [20], na Komast čašu, Droopovu čašu (nazvanú po britskom archeológovi Droopovi) a mnohé iné.[39]

Atický kylix[upraviť | upraviť zdroj]

Boiótsky kylix[upraviť | upraviť zdroj]

Iné tvary a typy[upraviť | upraviť zdroj]

Lebes gamikos[upraviť | upraviť zdroj]

Lebetes gamikoi sa znalcami (napr. britský archeológ John Beazley) rozdeľujú na dva základné typy (typ 1 a 2)[40]

Lekané[upraviť | upraviť zdroj]

Lekanai sa rozdeľujú na dva základne tvary, a to v tvare hlbokej misy a plytkej misy, ktorá sa delí na typ 1, 2 a 3.[41]

Boiótske lekané z rokov cca 550 – 540 pred Kr. (typ 2)[upraviť | upraviť zdroj]

Iné tvary[upraviť | upraviť zdroj]

Lékythos[upraviť | upraviť zdroj]

Poznáme päť hlavných tvarov lékythosov: baňatý, v tvare cylindra, ramenný, Deianeira lékythos a lékythos v tvare žaluďa[42]

Tvary a typy lékythosov[upraviť | upraviť zdroj]

Loutroforos[upraviť | upraviť zdroj]

Loutroforos sa podľa tvaru delí na: atický v tvare amfory (protoatický, nedštandardný a štandardný), atický v tvare hydrie (nedštandardný a štandardný) a na apulský (v tvare vajca: Typ I. a Typ II., a v tvare cylindra: Typ I. a Typ II.[43][44]

Atický loutroforos[upraviť | upraviť zdroj]

Apulský loutroforos[upraviť | upraviť zdroj]

Nestoris[upraviť | upraviť zdroj]

Nestoris sa podľa najrozšírenejších tvarov delí na šesť typov (1a, 1b, 1c, 2, 3a, 3b).[45]

Typy[upraviť | upraviť zdroj]

Mastos[upraviť | upraviť zdroj]

Tvary mastosov[upraviť | upraviť zdroj]

Mastos, čaša v tvare ženského prsníka s dvomi rúčkami (aj bez nich), zvyčajne s bradavkou na dne, bez stopky alebo nôžky (existuje však i niekoľko exemplárov s nôžkou).[46]

Mastoid[upraviť | upraviť zdroj]

Verziou mastosu bol mastoid.[47] Táto čaša má zvyčajne dve horizontálne rúčky, odsadený okraj a ploché dno. Špeciálny typ mastoidu maľovaný maliarom Amasisom má dve vertikálne rúčky a nízku nôžku.[48]

Oinochoé[upraviť | upraviť zdroj]

Britský archeológ John Beazley identifikoval až desať typov atických oinochoé (krčahov, ku ktorým patrí aj chous a olpé).[49]

Atické oinochoé[upraviť | upraviť zdroj]

Korintské oinochoé[upraviť | upraviť zdroj]

Iné tvary a typy[upraviť | upraviť zdroj]

Figurálne oinochoé[upraviť | upraviť zdroj]

Pinax[upraviť | upraviť zdroj]

Pinax je grécky názov keramickej, kamennej alebo drevenej dosky s nástennými maľbami.[50] Podľa typov ho rozdeľujeme na: náhrobný pinax, náhrobný pinax (séria), veľký votívny pinax a na malý votívny pinax.

Psyktér[upraviť | upraviť zdroj]

Sú známe dva typy psyktérov[51] a psyktér-amfora, nádoba s dvojitými stenami, kde sa oddeleným lievikom nalievala ľadová voda, ktorá obklopila víno umiestnené v hlavnom tele nádoby.[52]

Tvary[upraviť | upraviť zdroj]

Pyxis[upraviť | upraviť zdroj]

Pyxis je grécky názov malej okrúhlej (zriedka iného tvaru) nádobky používanej pravdepodobne na ukladanie parfumových mastí alebo kozmetiky.[53] Podľa typov a tvarov ho rozdeľujeme na: atický A, B, C, D (aj Nikosthenov pyxis [21]), korintský, špicatý, baňatý, pyxis v tvare truhlice, trojnohý, štvornohý a iné.[54]

Atický pyxis[upraviť | upraviť zdroj]

Korintský pyxis[upraviť | upraviť zdroj]

Iné tvary a typy[upraviť | upraviť zdroj]

Rhyton[upraviť | upraviť zdroj]

Rhyton, väčšinou keramický, niekedy kamenný alebo kovový, slúžil najmä na pitie alebo na rituálne účely (na pokropenie). Rhyton má rozličné tvary ale najpočetnejšie sú v tvare zoomorfného (horná časť vyrobená na hrnčiarskom kruhu a spodná vo forme[11]). V starovekom Grécku mal na spodnej časti otvor, ktorý sa pri naplnení zakrýval prstom a pri pití odkrýval.[55] Podľa tvarov sa rozdeľuje na štyri základné typy (I, II, III, IV).[56][57]

Typy a tvary rhyta[upraviť | upraviť zdroj]

Skyfos[upraviť | upraviť zdroj]

Skyfos – hlbšia, mierne kalichovite roztvorená čaša (šálka) na pitie, zvyčajne na nízkej nôžke s dvoma horizontálnymi protiľahlými uchami (sú známe aj iné tvary).[58] Podľa tvarov a typov ho rozdeľujeme na: atický štandardný typu A a B, protoatický, Hermogenov skyfos (nazvaný po hrnčiarovi Hermogenovi), korintský a mnohé iné (zaraďuje sa k nim aj mastos).[59]

Atický skyfos[upraviť | upraviť zdroj]

Korintský skyfos[upraviť | upraviť zdroj]

Iné tvary a typy[upraviť | upraviť zdroj]

Starogrécka figurálna keramika[upraviť | upraviť zdroj]

Iné výrobky (formy) starogréckej keramiky[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie a bibliografia[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c d e f g Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 378.
  2. Vojtech Zamarovský. Grécky zázrak. Bratislava : Mladé letá, 1990. ISBN 80-06-00122-7. S. 378-379.
  3. Martino Menghi. Encyklopédia starovekého Grécka. Bratislava : Perfekt, 2003. ISBN 80-8046-328-X. S. 188.
  4. a b c d e f g Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 379.
  5. Mark Stansbury-O'Donnell. Looking at Greek Art. Cambridge : Cambridge University Press, 2011. ISBN 978-05-2111-038-9. S. 190.
  6. Lisa Pieraccini. Around the Hearth. Roma : L'ERMA di BRETSCHNEIDER, 2003. ISBN 978-88-8265-224-1. S. 163.
  7. Wolfgang Schiering. Die griechischen Tongefässe. Gestalt, Bestimmung und Formenwandel. Berlin : Berlin Mann, 1983. ISBN 3-7861-1325-4. S. 154.
  8. a b c d e f g h i j k l m n o p q r s t u v w x y Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 380.
  9. a b c Michel Bats, 1993 Céramique commune grecque [1]
  10. BLUE LETTER BIBLE, Klibanos [2] Archivované 2019-01-16 na Wayback Machine
  11. a b c d e f g h i j k l Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 381.
  12. a b c Wolfgang Schiering. Die griechischen Tongefässe. Gestalt, Bestimmung und Formenwandel. Berlin : Berlin Mann, 1983. ISBN 3-7861-1325-4. S. 151.
  13. John Boardman. Schwarzfigurige Vasen aus Athen. Mainz : Von Zabern, 1977. ISBN 3-8053-0233-9. S. 195.
  14. Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 358.
  15. Brian A. Sparkes. Greek Pottery. Manchester : Manchester University Press, 1991. ISBN 978-07-1902-936-3. S. 86.
  16. Robert Garland. Daily Life of the Ancient Greeks. London : Greenwood Publishing Group, 1998. ISBN 978-03-1330-383-8. S. 86.
  17. a b Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 381.
  18. Aristofanes, Hippeis, 929.
  19. William Horbury, John Sturdy. The Cambridge History of Judaism: Volume 4, The Late Roman-Rabbinic Period. Cambridge : Cambridge University Press, 1984. ISBN 978-05-2177-248-8. S. 440.
  20. Friedrich Wieseler: Ueber den delphischen Dreifuss. In: Abhandlungen der Königlichen Gesellschaft der Wissenschaften in Göttingen, 1870, Id 210028-9, str. 221–318
  21. Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 384.
  22. Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 386.
  23. University of Oxford, Classical art research centre, Amphorae [3] Archivované 2018-10-22 na Wayback Machine
  24. a b c Wolfgang Schiering. Die griechischen Tongefässe. Gestalt, Bestimmung und Formenwandel. Berlin : Berlin Mann, 1983. ISBN 3-7861-1325-4. S. 30 – 38.
  25. Andrew J. Clark, Maya Elston, Mary Louise Hart. Understanding Greek Vases. Los Angeles : Getty Publications, 2002. ISBN 978-08-9236-599-9. S. 66 – 67. [4]
  26. John Boardman. Schwarzfigurige Vasen aus Athen : ein Handbuch. Mainz am Rhein : P. von Zabern, 1994. ISBN 3-8053-0233-9. S. 18.
  27. Norbert Kunisch. Corpus Vasorum Antiquorum Deutschland Bd. 82 Bochum Band 3, Kunstsammlungen der Ruhr-Universität. München : C.H.Beck, 2007. ISBN 978-34-0655-854-2. S. 30. [5]
  28. Kenneth D. S. Lapatin. Papers on Special Techniques in Athenian Vases. Los Angeles : Getty Publications, 2008. ISBN 978-08-9236-901-0. S. 146.
  29. Alexandra Alexandridou. The Early Black-Figured Pottery of Attika in Context. Leiden : BRILL, 2007. ISBN 978-90-0419-231-7. S. 29.
  30. University of Oxford, Classical art research centre Hydria [6] Archivované 2020-01-16 na Wayback Machine
  31. University of Oxford, Classical art research centre Loutrophoros [7] Archivované 2019-01-16 na Wayback Machine
  32. Perseus Encyclopedia, Kantharos [8]
  33. Oxford, Classical art research centre, Kantharos [9] Archivované 2020-01-16 na Wayback Machine
  34. a b Andrew J. Clark, Andrew Clark, Sir, Maya Elston, Mary Louise Hart. Understanding Greek Vases. Los Angeles : Getty Publications, 2002. ISBN 978-08-9236-599-9. S. 101.
  35. Beth Cohen. The Colors of Clay: Special Techniques in Athenian Vases. Los Angeles : Getty Publications, 2006. ISBN 978-08-9236-942-3. S. 263.
  36. John Oakley. Athenian Potters and Painters III. Oxford : Oxbow Books, 2014. ISBN 978-17-8297-663-9. S. 169.
  37. University of Oxford, Classical art research centre Kraters [10] Archivované 2015-09-29 na Wayback Machine
  38. Kylix. In: NOVOTNÝ, Bohuslav, et al. Encyklopédia archeológie. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1986. 1032 s. S. 460.
  39. University of Oxford, Classical art research centre, Cups [11] Archivované 2017-11-08 na Wayback Machine
  40. Aspasia Papanastasiou. Relations between red-figured and black-glazed vases in Athens of the 4th century B.C.. Oxford : Hedges, 2004. ISBN 978-18-4171-381-6. S. 110.
  41. Susan I. Rotroff, American School of Classical Studies at Athens. Hellenistic Pottery. Princeton : ASCSA, 2006. ISBN 978-08-7661-233-0. S. 111.
  42. University of Oxford, Classical art research centre Lekythos [12] Archivované 2020-05-05 na Wayback Machine
  43. Apulische Loutrophoren, Loutrophoros [13] Archivované 2019-01-16 na Wayback Machine
  44. Walter De Gruyter Incorporated. Kurt Bittel zum 75 Geburtstae am 5 juli 1982 in Dankbarkeit Gewidmet. Berlin : Walter de Gruyter, 1982. ISBN 978-31-1008-710-9. S. 210.
  45. Walter De Gruyter Incorporated. Jahrbuch Dt Archaeologischen Instituts Bd 89. Berlin : Walter de Gruyter, 1975. ISBN 978-31-1004-932-9. S. 137-145.
  46. Andrew J. Clark, Maya Elston, Mary Louise Hart. Understanding Greek Vases. Los Angeles : Getty Publications, 2002. ISBN 978-08-9236-599-9. S. 116.
  47. Toby Schreiber. Athenian Vase Construction. Los Angeles : Getty Publications, 1999. ISBN 978-08-9236-465-7. S. 195.
  48. Dietrich von Bothmer. The Amasis Painter and his World. Los Angeles : Getty Publications, 1985. ISBN 978-05-0023-443-3. S. 234. [14]
  49. University of Oxford, Classical art research centre, Oinochoe, olpe and chous [15] Archivované 2017-04-23 na Wayback Machine
  50. University of Oxford, Classical art research centre, Plate [16] Archivované 2015-12-26 na Wayback Machine
  51. Toby Schreiber. Athenian Vase Construction. Santa Monica : Getty Publications, 1999. ISBN 978-08-9236-465-7. S. 219 – 223.
  52. Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 382.
  53. University of Oxford, Classical art research centre, Pyxis [17] Archivované 2015-09-06 na Wayback Machine
  54. Deutsches Archaologisches Institut. Jahrbuch Des Deutschen Archaologischen Instituts. Berlin : Walter de Gruyter, 2004. ISBN 978-31-1018-019-0. S. 221.
  55. University of Oxford, Classical art research centre, Rhyton [18] Archivované 2015-09-06 na Wayback Machine
  56. Robert B. Koehl. Aegean Bronze Age Rhyta. Philadelphia : INSTAP Academic Press, 2006. ISBN 978-19-3153-416-1. S. 54-63.
  57. Joan Aruz, Sarah B. Graff, Yelena Rakic. Cultures in Contact. New York : Metropolitan Museum of Art, 2013. ISBN 978-15-8839-475-0. S. 238-246.
  58. Miloš Šolle. Počátky helénské civilisace. Praha : Filosofická fakulta University Karlovy, 1949. S. 27.
  59. University of Oxford, Classical art research centre, Skyphos, mastos and mastoid cup [19] Archivované 2015-09-06 na Wayback Machine