Návrat Harabina do Súdnej rady? Huliak ho prirovnal k líške v kuríne, koalícia zatiaľ nemá jasno

Harabin však nemá nič isté. Hoci ho v Smere považujú za odborníka na justíciu so svojskými názormi, dvere do Súdnej rady nemá zatiaľ otvorené dokorán. Keďže členov volia nielen sudcovia, ale aj hlava štátu, vláda a parlament, potrebovať bude aj podporu poslancov koaličnej strany Hlas. Ak má jeho nominácia prejsť Národnou radou, musí dostať nadpolovičnú väčšinu hlasov. Chystá sa jeho návrat?

Keď sme sa po prvom kole pýtali Harabina ako neúspešného prezidentského kandidáta na jeho plány do budúcnosti, o návrate do Súdnej rady nepadla ani zmienka. „Budem sledovať, či sa dodržuje ústava a právo, či sa dodržujú základné ľudské práva,“ vyjadril sa vtedy pre Pravdu.

Takmer na deň po mesiaci od výsledku volieb oznámil poslanec parlamentu a nominant SNS Rudolf Huliak, že strana ho nominuje ako svojho kandidáta do Súdnej rady. Podporu SNS vníma samotný Harabin ako „reálny a nie virtuálno-platonický záujem sfunkčniť justíciu“. Ponuku dostal od Danka v telefonáte, s tým, že nárok SNS na nomináciu vyplýva z koaličnej dohody. „Dal som súhlas,“ vyjadril sa Harabin v relácii Téma dňa na ta3 s tým, že už si zaslal aj životopis.

Harabin sa postavil pred súd

Fotogaléria 12 fotiek

+9

Huliak vníma možný vstup Harabina do Súdnej rady ako potrebný vietor. „Myslím, že vpustiť líšku do kurína je také spestrujúce a trošku to tie sliepky naštartuje, pretože vidíme, že súdny systém je, ako keď tie sliepky na tom bydle spia,“ prirovnal Harabina v ta3 poslanec. Či však bývalý sudca získa podporu zvyšku koaličného trojlístka nie je ešte jasné.

Podpora v koalícii? Zhoda zatiaľ nie je

Nateraz je síce Súdna rada plne obsadená, no dve miesta by sa mohli uvoľniť už budúci týždeň po dvoch členoch volených parlamentom Mazákovi a Majerníkovi. Pod návrh na ich odvolanie sa podpísali všetci 79 poslanci koalície. Parlamentný ústavno-právny výbor odobratie ich členstva v stredu odobril, no finálnu pečiatku tomu ešte musí dať plénum parlamentu. Gašpar si myslí, že Mazák mal skončiť nielen ako šéf rady, no tiež ako jej člen. Uviedol, že dvoch kandidátov za parlament bude zrejme nominovať SNS a tiež koaličný Hlas.

Poslanec Smeru sa vyjadril, že Harabina považuje za odborníka v oblasti justície, no ak má ísť o jednotnú nomináciu celej koalície, bude potrebovať podporu troch strán. Gašpar si nemyslí, že ho celé koaličné trio bude akceptovať. Bývalý policajný prezident ho síce považuje za akceptovateľného kandidáta, no pripustil, že je svojský v niektorých názoroch. Ako možný problém v prípade Harabinovej osoby vidí jeho minulosť v politickej strane Vlasť a tiež to, že kandidoval dvakrát na post hlavy štátu.

„Myslím si, že v osobe Harabina sa bude musieť nájsť buď politická dohoda, ak sa nenájde, tak sa bude musieť hľadať iný kandidát,“ myslí si Gašpar. Smer podľa neho nemá v tejto chvíli žiadneho kandidáta.

Svoju politickú kariéru ako prekážku na členstvo v Súdnej rade Harabin nevníma. Bývalý predseda Najvyššieho súdu tvrdí, že ho to nediskredituje, pretože hlasy získal bez financií oligarchov a vyvesených bilbordov.

Isté nie je, ako sa zachová strana Hlas, z ktorej vzišiel novozvolený prezident Peter Pellegrini. S Harabinom majú odlišné nielen politické postoje, no zo strany neúspešného kandidáta neprišla pred druhým kolom ani jednoznačná podpora Pellegriniho, i keď sa chvíľu javilo, že tomu tak bude. Z Harabinovho tímu najskôr prišla správa, že lídra Hlasu podporuje, čo však neskôr sám dementoval. Informáciu vypustil na verejnosť šéf jeho volebného tímu Miroslav Jureňa, čo ho napokon stálo post.

Pellegrini sa pokúšal získať si Harabinových voličov na svoju stranu aj bez verejnej podpory, a to tak, že im prispôsobil svoju rétoriku. Šéf Hlasu stavil v prípade voličov Štefana Harabina na tému Ukrajiny a prirodzený strach ľudí z vojny, čo sa mu napokon vyplatilo.

Bariérou vstupu do ústavného orgánu podľa Harabina nebude ani jeho obvinenie z hanobenia rasy, národa a presvedčenia za schvaľovanie napadnutia Ukrajiny Ruskou federáciou. Práve tu by mohol nastať problém v prípade Hlasu. Harabin za podporu Ukrajiny nedávno kritizoval člena strany Samuela Migaľa, ktorý si obliekol tričko s vyobrazením novej ukrajinskej patrónky svätej Javeliny.

Predseda výboru Miroslav Čellár z Hlasu v utorok novinárom povedal, že v klube sa dohodnú na podpore konkrétneho nominanta podľa toho, ktorí kandidáti budú navrhnutí a aj podľa výsledkov vypočutia. Koaliční poslanci odôvodnili odvolávanie Mazáka a Majerníka stratou dôvery a pochybnosťami o svedomitom výkone právomocí členov. Obaja, ešte stále členovia rady, tieto dôvody a návrh odmietajú. Majerník argumentoval, že odvolanie člena nemôže byť založené na odôvodnení, ktoré nie je pravdivé. Odmietol, že by si svoje povinnosti neplnil svedomito.

Na stranu zrejme končiacich členov rady Mazáka a Majerníka sa postavila aj opozícia. Poslanec Progresívneho Slovenska Branislav Vančo považuje dôvody odvolávania za vymyslené a apeloval na predloženie riadnych právnych argumentov. Koalíciu viní zo snahy ovládnuť Súdnu radu. Návrh na odvolanie dvojice kritizovalo aj hnutie Slovensko Igora Matoviča. Návrh má podľa neho pochybný právny základ a stojí za Mazákom aj Majerníkom, ktorí si podľa neho vykonávali úlohy svedomito. Naposledy parlament zvolil za člena rady Jaroslava Klátika.

Prečo majú na Mazáka ťažké srdce?

Až do voľby nového predsedu dočasne vedie Súdnu radu podpredseda Ján Gandžala. S Mazákom nebola dlhodobo spokojná časť členov rady. Odvolať sa im ho podarilo až na druhý pokus, pri prvom chýbal jeden hlas. Dôvodom na jeho odvolanie bolo podľa siedmich navrhovateľov to, že údajne zneužil deväťkrát svoje právomoci a vraj neoprávnene zbieral informácie voči konkrétnym sudcom. Medzi príkladmi, ktoré uviedli, malo byť aj to, že mal dať protiprávny pokyn na preverenie majetkových pomerov sudkyne alebo aj to, že od Národnej kriminálnej agentúry vyžadoval informácie o sudkyni bratislavského krajského súdu, ktorá mala konzumovať alkohol a za peňažné či nepeňažné odmeny rozhodovať zaujato. Mazák sa bráni, že vždy postupoval na základe paragrafov, ktoré mu to ako predsedovi umožňovali.

Za návrh na jeho odvolanie hlasovalo na druhý pokus desať členov Súdnej rady, dvaja sa zdržali, proti nebol nikto a štyria nehlasovali. Na odvolanie bolo potrebných najmenej desať hlasov. Pod návrh na odvolanie Mazáka z funkcie predsedu sa podpísali jej členovia Marcela Kosová, Peter Šamko, Ayše Pružinec Eren, Dana Jelinková Dudzíková, Marián Fečík, Ludmila Joanidisová a Martin Bezák.

Argumentovali hrubým zneužitím funkcie na neoprávnené zbieranie informácií voči sudcom. Mazák chcel odvolávanie pôvodne riešiť na májovom zasadnutí, zdôrazňoval, že má právo sa k nemu v primeranej lehote vyjadriť. Na rozprave a ani hlasovaní o návrhu na jeho odvolanie sa preto nezúčastnil. Tvrdil, že je mu kladené za vinu niečo, čo je plne v jeho kompetencii.

Voči Mazákovi mali už dlhšie výhrady práve sudkyne Marcela Kosová a tiež Ayše Pružinec Eren. Kosovej sa nepozdávalo, že sa Mazák vyjadroval ku konkrétnym či neprávoplatným rozhodnutiam súdov a jeho postoj k schváleným a predstaveným zmenám v justícii. Výčitky však zazneli aj zo strany sudcu Petra Šamka, podľa ktorého už vzhľadom na jeho vek nie je žiadnym manažérom.

„Už nemá na to, aby zastával takýto post, ktorý je sčasti aj organizačný a manažérsky,“ uviedol Šamko pre Denník N. Niekdajší Mazákov odborný fanúšik ho však kritizoval v poslednom období, pretože sa podľa jeho slov dal na politiku. „Ako sa stal predsedom a členom súdnej rady, dal sa veľmi na politiku a stal sa echom vtedajšej vlády. Nazval som ho ľudovým rozprávačom, lebo niektoré jeho vyjadrenia v oblasti práva, napríklad o využívaní paragrafu 363, boli mimo právnych mantinelov,“ vyjadril sa. Jeho možný nástupca Harabin sa v ta3 sa na jeho adresu vyjadril, že zo Súdnej rady urobil „politbyro na likvidovanie čestných sudcov“.

Druhé odvolávanie dnes už bývalého predsedu Súdnej rady pritom súviselo s podozrením, že neoprávnene lustroval sudcov. Mazák sa bránil, že právomoc má priamo zo zákona. „Anonymne mi prišlo priamo na moju adresu trestné oznámenie riadne podpísané oznamovateľkou – bratislavskou advokátkou,“ reagoval Mazák v relácii Denníka Postoj. „Keďže mi to prišlo anonymne bez sprievodného listu, tak som zobral ten dokument, trestné oznámenie a obrátil som sa na Úrad špeciálnej prokuratúry, či ozaj bolo niečo také spísané, a ako sa s tým naložil, lebo v tom obsahu trestného oznámenia sa pán Šamko spomína v takých súvislostiach, ktoré otvárali otázku jeho možnej disciplinárnej zodpovednosti,“ uviedol na margo svojich krokov.

Mazák sa už v novembri vyjadril, že parlament nemá právo odvolať ho z funkcie člena Súdnej rady, a ak tomu dôjde, bude sa brániť. „Ja som bol zvolený parlamentom 23. apríla 2020, novela Ústavy SR, ktorá umožňuje kedykoľvek odvolať člena Súdnej rady SR, sa stala účinnou 1. januára 2021. Na mňa platil zjednocujúci výklad Ústavného súdu SR, podľa ktorého nemožno člena Súdnej rady SR odvolať pred uplynutím päťročného obdobia," uviedol vtedy.

Foto: TASR, Pavel Neubauer

Ján Mazák / Ján Gandžala / Vpravo bývalý Ján Mazák a Ján Gandžala počas zasadnutia Súdnej rady.

Prekážkou môže byť jeho minulosť

Harabin pôsobil na čele Súdnej rady už aj v minulosti. A to hneď dvakrát – najskôr v období 2001 až 2003 a potom od roku 2009 do 2014. Na sto percent zatiaľ nemá nielen otvorené dvere do rady, no ani kreslo predsedu. Časť Súdnej rady by na predsedníckom mieste radšej videla bratislavskú sudkyňu Kosovú. Na zvolenie by však potrebovala desať hlasov. Navrhnúť za predsedníčku ju chce jej kolega Šamko. Či má Harabin záujem o najvyššie miesto v rade sa priamo nevyjadril. Súdna rada chce voliť nového predsedu na zasadnutí, ktoré sa začína 14. mája.

Harabin sa dlhodobo vyjadruje, že slovenská justícia potrebuje reformy. V jeho ponímaní však ide o také kroky ako je rušenie Ústavného súdu a tiež zánik Najvyššieho správneho súdu. Bývalý sudca v minulosti pôsobil aj na čele Najvyššieho súdu. Ten by sa podľa neho mal stať najvyšším súdnym orgánom.

V minulosti tiež pôsobil ako minister spravodlivosti v čase prvej vlády Roberta Fica (Smer). Po tom, ako skončil ako sudca, sa začal politicky angažovať, čo mnohí vnímajú ako jednu z prekážok na pôsobenie v Súdnej rade. Ako líder viedol stranu Vlasť, s ktorou kandidoval – takisto bez výrazného úspechu (2,93 percenta) – v parlamentných voľbách 2020. Na dráhu parlamentného politika sa chcel dať po tom, čo mu nevyšla voľba hlavy štátu v roku 2019, od ktorej takmer zľudovel jeho výrok, že bez peňazí, podpory strán a médií je jednoznačne „víťaz volieb“.