Kalifornia
štát v západo-oceánskej oblasti USA / From Wikipedia, the free encyclopedia
Kalifornia (po anglicky a po španielsky California) je štát na západe Spojených štátov. S viac ako 38,9 miliónmi obyvateľov na celkovej rozlohe približne 423 970 km²[1] je najľudnatejším štátom USA, tretím najväčším štátom USA podľa rozlohy a najľudnatejším subnárodným celkom v Severnej Amerike. Na severe susedí s Oregonom, na východe s Nevadou a Arizonou a na juhu s mexickým štátom Baja California; na západe má pobrežie pozdĺž Tichého oceánu.
O iných významoch výrazu Kalifornia pozri Kalifornia (rozlišovacia stránka).| Kalifornia | |||||||
| |||||||
| Prezývka štátu | The Golden State (Zlatý štát) | ||||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|
| Hlavné mesto | Sacramento | ||||||
| Najväčšie mesto | Los Angeles | ||||||
| Guvernér | Gavin Newsom | ||||||
| Rozloha | |||||||
| Poradie | 3. miesto | ||||||
| Celková | 423 970 km² | ||||||
| Súš | 404 298 km² | ||||||
| Voda | 20 047 km² | ||||||
| % vody | 4,7 % | ||||||
| Počet obyvateľov (podľa posledného sčítania) | |||||||
| Poradie | 1. miesto | ||||||
| Obyvateľov | 39 557 045 | ||||||
| Rok sčítania | 2018 (odhad) | ||||||
| Hustota obyvateľov | |||||||
| Poradie | 11. miesto | ||||||
| Hustota | 92,6 obyv./km² | ||||||
| Vstup do Únie | |||||||
| Poradie | 31. v poradí | ||||||
| Dátum | 9. september 1850 | ||||||
| Geografické údaje | |||||||
| Zemepisná šírka | 32°32' až 42° s. š. | ||||||
| Zemepisná dĺžka | 114°8' až 124°26' z. d. | ||||||
| Šírka | 400 km | ||||||
| Dĺžka | 1 240 km | ||||||
| Nadmorská výška | |||||||
| Najvyššia | 4 421 m n. m. | ||||||
| Stredná | 880 m n. m. | ||||||
| Najnižšia | −86 m n. m. | ||||||
| Ostatné údaje | |||||||
| Časová zóna | UTC-8/-7 | ||||||
| ISO 3166-2 | US-CA | ||||||
Oblasti Greater Los Angeles a San Francisco Bay Area v Kalifornii sú druhým a piatym najľudnatejším mestským regiónom v krajine. Greater Los Angeles má viac ako 18,7 milióna obyvateľov a San Francisco Bay Area má viac ako 9,6 milióna obyvateľov.[2] Los Angeles je najľudnatejšie mesto štátu a druhé najľudnatejšie mesto v krajine. San Francisco je druhé najhustejšie obývané veľkomesto v krajine. Okres Los Angeles County je najľudnatejší okres v krajine a okres San Bernardino County je rozlohou najväčší okres v krajine. Sacramento je hlavné mesto štátu.
Hospodárstvo Kalifornie je najväčšie spomedzi všetkých štátov USA a v roku 2022 dosiahlo hrubý štátny produkt (GSP) vo výške 3,6 bilióna USD. Je to najväčšia subnárodná ekonomika na svete. Ak by bola Kalifornia suverénnym štátom, v roku 2022 by bola piatou najväčšou ekonomikou na svete,[3][4] hneď za Indiou a pred Spojeným kráľovstvom, ako aj 37. najľudnatejšou krajinou.[5] Oblasť Greater Los Angeles a oblasť San Francisca sú druhou a štvrtou najväčšou mestskou ekonomikou v krajine (1,0 bilióna USD a 0,6 bilióna USD v roku 2020).[6] Kombinovaná štatistická oblasť San Francisco Bay Area mala v roku 2018 najvyšší hrubý domáci produkt na obyvateľa v krajine (106 757 USD) spomedzi veľkých primárnych štatistických oblastí a je domovom piatich z desiatich najväčších spoločností na svete podľa trhovej kapitalizácie[7] a štyroch z desiatich najbohatších ľudí na svete.[8] Mierne viac ako 84 % obyvateľov štátu vo veku 25 rokov a viac má stredoškolské vzdelanie, čo je najnižšia miera stredoškolského vzdelania spomedzi všetkých 50 štátov.
Pred európskou kolonizáciou bola Kalifornia jednou z kultúrne a jazykovo najrozmanitejších oblastí predkolumbovskej Severnej Ameriky a kalifornskí indiáni predstavovali najväčšiu hustotu indiánskeho obyvateľstva na sever od dnešného Mexika. Európsky prieskum v 16. a 17. storočí viedol ku kolonizácii Kalifornie Španielskym impériom. V roku 1804 bola zaradená do provincie Alta California v rámci vicekráľovstva Nové Španielsko. Po úspešnej vojne za nezávislosť sa oblasť v roku 1821 stala súčasťou Mexika, ale po mexicko-americkej vojne bola v roku 1848 odstúpená Spojeným štátom. Kalifornská zlatá horúčka sa začala v roku 1848 a viedla k dramatickým sociálnym a demografickým zmenám vrátane vyľudnenia pôvodného obyvateľstva v rámci kalifornskej genocídy. Západná časť Alta California bola potom zorganizovaná a 9. septembra 1850 prijatá ako 31. štát na základe Kompromisu z roku 1850 ako slobodný štát.
Významné príspevky do populárnej kultúry, od zábavy, športu, hudby a módy, majú svoj pôvod v Kalifornii. Štát významne prispel aj v oblasti komunikácie, informácií, inovácií, vzdelávania, environmentalistiky, zábavy, ekonomiky, politiky, technológií a náboženstva.[9][10][11] Kalifornia je domovom Hollywoodu, najstaršieho a jedného z najväčších filmových odvetví na svete, ktoré zásadne ovplyvňuje svetovú zábavu. Okrem iných vynálezov sa považuje za miesto vzniku amerického filmového priemyslu, hippie kontrakultúry, plážovej a automobilovej kultúry, osobného počítača, internetu, rýchleho občerstvenia, reštaurácií, hamburgerov, skateboardingu a koláčikov šťastia.[12][13][14] Oblasť Sanfranciského zálivu a oblasť Veľkého Los Angeles sa všeobecne považujú za centrá svetového technologického a amerického filmového priemyslu. Hospodárstvo Kalifornie je veľmi rozmanité.[15] Kalifornský poľnohospodársky priemysel má najvyššiu produkciu zo všetkých štátov USA[16][17][18] a na čele stoja mliečne výrobky, mandle a hrozno.[19] Vďaka najrušnejším prístavom v krajine (Los Angeles a Long Beach) zohráva Kalifornia kľúčovú úlohu v globálnom dodávateľskom reťazci, keďže sa do nej prepravuje približne 40 % všetkého tovaru dovážaného do Spojených štátov.[20]
Geografická rozmanitosť štátu siaha od pobrežia Tichého oceánu a metropolitných oblastí na západe po pohorie Sierra Nevada na východe a od sekvojových lesov a lesov Duglasových jedlí na severozápade po Mohavskú púšť na juhovýchode. Dve tretiny národného rizika zemetrasení sa nachádzajú v Kalifornii.[21] V strede štátu dominuje úrodná poľnohospodárska oblasť Central Valley. Kalifornia je známa svojím teplým stredozemským podnebím pozdĺž pobrežia a monzúnovým sezónnym počasím vo vnútrozemí. Veľká rozloha štátu má za následok podnebie, ktoré sa líši od vlhkého dažďového pralesa mierneho pásma na severe po vyprahnutú púšť vo vnútrozemí, ako aj zasnežené alpské podnebie v horách. Suchá a lesné požiare sú pre štát trvalým problémom.[22]